Ako sa darí králikom v Gruzínsku…

Ako sa darí králikom v Gruzínsku…

Obrázok_zajace

„Vstávať a cvičiť“ známa veta králikov z klobúka pána Fokustona má svoju paralelu v Gruzínskom meste Borjomi, kde pani Lia neotáľala a zapojila sa do vzdelávania žien v oblasti podnikania, ktoré bolo zamerané na podporu komunity vnútorných vysídlencov – špeciálne na posilnenie postavenia žien. Po úspešnom absolvovaní biznis tréningu v roku 2013, si založila malú králičiu farmu s finančnou podporou z kampane ŽI FÉR za život vo férovejšom svete, ktorú realizovala Platforma MVRO.

Tréning organizovala vyslaná dobrovoľníčka cez GLEN Slovakia v spolupráci s gruzínskou ženskou organizáciou Fund of Women. Výsledkom tréningu bolo podporenie dvoch podnikateľských plánov, z ktorých jeden bol práve Liina králičia farma.

Ako ste sa dozvedeli o pripravovanom biznis tréningu? 

O tomto tréningu som sa dozvedela z reklamy v televízii. Zaujal ma, tak som zisťovala ďalšie informácie. Organizátorka mi vysvetlila o aký tréning sa jedná a dohodli sme na mojej účasti. Zapojilo sa asi deväť žien a prebiehal tri dni. Na záver, ako výsledok tréningu, sme každá napísali svoj podnikateľský plán.

Čo Vás viedlo k myšlienke založiť králičiu farmu?

Najprv som rozmýšľala, že budem šiť alebo piecť. No nakoniec som sa rozhodla napísať projekt na králičiu farmu, pretože som asi pred desiatimi rokmi králiky chovala a mala som skúsenosti ako sa o nich starať. Zároveň ich mám veľmi rada, hoci je o nich náročná starostlivosť.

Aké myšlienky vo vás vyvolal inzerát v televízii?

V inzeráte sa hovorilo, že je určený pre ženy, ktoré majú vzdelanie, ale nepracujú. Myslela som si, že to budú pracovné ponuky podľa špecializácie. Neskôr som sa dozvedela ako to vlastne je, a že je potrebné absolvovať tréning, napísať projekt a niektoré projekty budú môcť byť podporené aj finančne. Tak som si povedala, že to skúsim, veď nemám čo stratiť. A podarilo sa.

Ako sa zmenil Váš život za uplynulé obdobie?

Zmenil – nezmenil. Proste tu nie je práca, pracovné príležitosti. Pred tým som nepracovala a teraz to pre mňa znamená viac domácej práce. V rodine v podstate pracujem iba ja. Rozmýšľala som, ako by mi moje králiky dali prácu, keď ich bude veľa. Už som aj pár z nich predala. Mohla som už mať aj dvesto králikov, ale pokapali z rôznych dôvodov. Začala som s 10 králikmi a momentálne ich je 30.

Aké sú Vaše predstavy o budúcnosti Vašej farmy?

Dúfam, že bude všetko v poriadku, lepšie ako v predchádzajúcom roku a budem môcť predať viac kusov.

Obrázok_kralikaren

Hľadáte nové informácie v tejto oblasti? Ako?

Áno, hľadám najmä z internetu. S mojím synom si sadneme a hľadáme aké firmy existujú, aké králiky majú, vybavenie a pod. Čím ich kŕmia, aké vakcíny, vitamíny im dávajú, aby neumierali. Cez internet som sa spojila s chovateľmi z Ruska, keď mám otázky, tak ich konzultujem s nimi.

Aký tréning by Vám pomohol v ďalšom rozvíjaní Vašeho podnikania?
Tréningy, ktoré som absolvovala boli o biznise všeobecne. Prijala by som niečo o králikoch, alebo niečo užšie profilované, aby som vedela ako by som mala dodržiavať štandardy chovu, zabíjať a predávať králikov.

Ako to celé vnímala Vaša rodina? Podporovala Vás vo Vašich aktivitách od začiatku?

Áno podporovali ma od začiatku, hoci som im najprv nepovedala o čom som napísala projekt. Až keď som už vedela, že môj projekt bol vybraný, povedala som o tom aj doma. Veľa mi pomáhajú, hlavne syn.

Ako vnímate postavenie ženy v gruzínskej spoločnosti? Asi nie každá žena by sa odvážila pustiť sa do takéhoto projektu?

Viete ako to je. Žiť v Gruzínsku v súčasnej dobe je veľmi ťažké. Osobitne pre ženy. Jednak vo všeobecnosti nie je práca ani pre mužov a ženy si berú na seba veľa domácej práce. Stále je potrebné rozmýšľať odkiaľ – čo. Je potrebné byť aktívny, nedá sa sedieť so založenými rukami a čakať kto vám čo dá zadarmo – z neba. Veľa závisí od aktívnosti a vôle žien. Vôľa však nestačí, je nevyhnutné aj aktívne zapojenie sa.

Vnímate seba ako nositeľku zmeny?  V zmysle prekročenia konzervatívneho myslenia spoločnosti?

Deväť žien na tréningu bez práce. Videli inzerát, niektoré sa zapojili. Myslím si však, že ľudia nemajú dôveru ani nádej niečo získať, či zabezpečiť. Dúfala som, že mi moja rodina pomôže a aj preto som tam šla.

Čo by ste povedali ostatným ženám po Vašej skúsenosti?

Je potrebné všetko vyskúšať. Zato človek nič nedá, pokiaľ neskúsi, tak nevie. A môže získať. Mať záujem, ale aj nádej na lepšie časy. Ľudom prajem, aby sa nebáli vyskúšať nové veci.

Autor textu: Šefčíková Ľuboslava

Projekt dobrovoľníckej stáže Ľuboslavy Šefčíkovej bol financovaný z  programu SlovakAid v rámci Programu MZVaEZ na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín.