ROK 2015 – EURÓPSKY ROK ROZVOJA

Aktivity, podujatia, súťaže

akt_810

Konferencia Rozvoj a demokracia

akt_911

Týždeň globálneho vzdelávania

Európsky rok sa dá chápať ako priestor. Tento priestor je od roku 1983 opakovane vytváraný Európskou komisiou, ktorá si uvedomuje, že potrebuje s celoeurópskym občianstvom diskutovať o témach, v ktorých majú hlas. Jednou z týchto tém je aj rozvoj, rozvojová spolupráca a cieľ pretvárať svetové spoločenstvo na férové a spravodlivé. Práve preto je rok 2015 z európskeho pohľadu poňatý ako Európsky rok rozvoja. Nabádza nás všetkých vystrčiť krk a ohliadnuť sa za hranice toho, čo sme v našich pohodlných životoch ochotní sledovať. Nabádza nás ohliadnuť sa za hranice našich izieb, susedstiev, obcí a miest, ako aj za hranice našich štátov a Únie ako takej. To všetko preto, lebo svet hranicami Európy nekončí. Existuje aj za nimi a žiaľ, v mnohých prípadoch existuje vo veľmi nepriaznivých podmienkach.

Práve preto, sa počas Európskeho roka ako Platforma mimovládnych rozvojových organizácií snažíme prehovoriť k tebe a našim spoluobčanom o…

1. Európskej únii ako najväčšom donorovi na svete, kde ako spoločenstvo občanov a štátov, EÚ poskytla približne 56,6 miliardy Euro na financovanie iniciatív, prispievajúcich k zmierňovaniu globálnych výziev v rôznych častiach sveta. Hlavne však v tých častiach, ktoré obvykle nazývame rozvojové. Aj keď je pravdou, že spomenutá suma na prvý pohľad môže vyzerať ako vysoká, nie je tým tak. Znázorňuje len približne 0,44 hrubého domáceho dôchodku krajín EU a napríklad Slovensko do tohto balíka prispieva len 0,09 % svojho HDD.

2. Myslíš si, že:
chudoba je ľahko identifikovateľná?
ľudia v Keni potrebujú tvoju pomoc?
vieš cudziemu človeku pomôcť bez toho, aby si ho osobne poznal?
máš riešenie na globálne výzvy súčasnosti?
pozitívnu zmenu vo svete, dosiahneš sám, bez spolupráce s ostatnými?
že svojimi každodennými rozhodnutiami ovplyvňuješ len svoj život?
sme si všetci na tejto planéte rovní/é?

Aj toto sú otázky, pred ktorými v súčasnosti stojíme, aj keď o tom mnohí z nás nevedia. Aj na tieto otázky sa v diskusii s vami počas Európskeho roka rozvoja snažíme hľadať odpovede.

3. Európsky rok rozvoja a aktivity, ktoré počas neho Platforma MVRO organizuje, sme sa snažili nastaviť tak, aby odzrkadľovali fakt, že každý z nás je iný/á. Predsa, ľudia majú 6 zmyslov a ich vyváženie je pri každom z nás individuálne. Niekto rozmýšľa abstraktne, niekto zas v hudbe, niekto sa na to aby dokázal veci okolo seba uchopiť s nadhľadom, musí neprestajne pohybovať do rytmu rokenrolu.

 

 

Čo je Európsky rok rozvoja? (text pre náročných)

Prvý Európsky rok sa organizoval v roku 1983 a bol venovaný malým a stredným podnikom a remeselným od-vetviam. EÚ odvtedy každý rok vybrala osobitnú tému, aby podporila celoeurópsku diskusiu na všetkých úrovniach. Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť povedomie o istých témach, podporiť diskusiu a zmeniť postoje. V posledných rokoch to boli napríklad: 2010 – Európsky rok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, 2011 – Európsky rok dobrovoľníckej práce, 2012 – Európsky rok aktívneho starnutia, 2013 (2014) – Európsky rok občanov. Z minulých rokov bol azda najvýraznejším rok 2010, ktorý bol venovaný boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, počas ktorého bola verejne diskutovaná Stratégia Európa 2020.2 Európsky rok 2010 výrazne prispel k novému zmýšľaniu a formulácii nových politík, čo by mohla byť paralela aj pre Európsky rok rozvoja 2015. Budúci rok bude prvým európskym rokom, ktorý je venovaný zahraničnej politike a bude mať silný globálny rozmer.

Európska únia (EÚ) s jej členskými štátmi, vrátane Slovenska, je najväčším rozvojovým partnerom a donorom oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na svete – spolu poskytujú viac než polovicu svetovej pomoci chudobným krajinám. Väčšina pomoci je určená krajinám s nízkym príjmom a najmenej rozvinutým kraji-nám. V roku 2013 dosiahla rozvojová pomoc z fondov EÚ a členských štátov spolu celkovo 56,5 miliardy EUR. Táto suma predstavuje 0,43 % hrubého národného dôchodku (HND).

Rozvojová politika EÚ je v rámci Lisabonskej zmluvy jedným z prioritných pilierov posilneného zahraničného vystupovania EÚ v medzinárodnom spoločenstve. Aj na základe týchto faktov v apríli 2014 Európsky parlament s Radou EÚ prijali rozhodnutie ustanoviť rok 2015 za Európsky rok rozvoja (ERR).
Mottom Európskeho roka rozvoja bude „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“.

EYD_motto_SK

Pre Európsky rok rozvoja sú stanovené tieto ciele:

a) informovať občanov EÚ o rozvojovej spolupráci EÚ a jej členských štátov s dôrazom na výsledky, ktoré EÚ v spolupráci s členskými štátmi dosiahla ako globálny aktér a ktoré bude naďalej dosahovať v súlade s najnovšími rokovaniami o všeobecnom rámci rozvoja na obdobie po roku 2015;

b) podporovať priamu angažovanosť, kritické myslenie a aktívny záujem občanov EÚ a zainteresovaných strán o rozvojovú spoluprácu, a to aj v rámci navrhovania a vykonávania politík v tejto oblasti;

c) zvyšovať informovanosť o prínosoch rozvojovej spolupráce EÚ nielen pre príjemcov rozvojovej pomoci Únie, ale aj pre občanov EÚ, a zabezpečiť širšie pochopenie súladu politík na podporu rozvoja a vybudovať u občanov v Európe a v rozvojových krajinách zmysel pre spoločnú zodpovednosť a solidaritu v meniacom sa a čoraz viac vzájomne prepojenom svete.

Rok 2015 ako významný míľnik v boji proti chudobe vo svete

Rok 2015 by mal byť symbolickým a zároveň rozhodujúcim, keďže ide o posledný rok na splnenie kolektívne dohodnutých Miléniových rozvojových cieľov v boji proti chudobe z roku 2000, a preto ponúka jedinečnú príležitosť na zhodnotenie medzinárodných záväzkov. Štyri roky od prijatia oznámenia Európskej komisie Program zmien (Agenda for Change), rok 2015 bude takisto vhodnou príležitosťou na predstavenie konkrétnych výsledkov reformy rozvojovej politiky, ktorú toto oznámenie predstavovalo. Rok 2015 bude aj rokom, v ktorom by sa mali na medzinárodnej úrovni prijať veľké rozhodnutia o rámci pre rozvoj, ktorým sa má nahradiť rámec Miléniových rozvojových cieľov v nadchádzajúcich desaťročiach.

Európska únia zohrávala kľúčovú úlohu v rozvojových otázkach a pri stanovení Miléniových rozvojových cieľov. Hoci rozvojová spolupráca predstavuje oveľa viac než len rozvojovú pomoc, treba mať stále na pamäti, že viac ako polovica celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci pochádza z EÚ a jej členských štátov. Európska únia a jej občania by mali spolu so svojimi partnermi v rozvojových krajinách zastávať vedúcu úlohu v diskusiách o období po roku 2015.

Svet prešiel za posledné roky obrovskými zmenami. Okrem iného došlo k výrazným posunom v globálnej hospodárskej a politickej rovnováhe. Na svetovej scéne sa objavili noví aktéri vrátane súkromných a mimovládnych aktérov. Hlavnou hnacou silou celosvetového rastu sa stali rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré už majú významný vplyv na svetové hospodárstvo.

Neustála podpora rozvojovej spolupráce je nevyhnutná v rýchle sa meniacom svete. Približne 1,3 miliardy ľudí žije ešte stále v extrémnej chudobe  4 v dôsledku nízkych príjmov a v prípade mnohých ďalších ešte stále nie sú uspokojené potreby ľudského rozvoja. Takmer všade vo svete sa v rámci krajín prehlbujú nerovnosti. Prírodné prostredie čelí narastajúcemu tlaku a rozvojové krajiny sú obzvlášť zasiahnuté účinkami zmeny klímy. Uvedené výzvy sú celosvetové a vzájomne prepojené a do ich riešenia sa musia zapojiť všetky krajiny spoločne.

Európska komisia zverejnila koncom roka 2013 správu k špeciálnemu Eurobarometru o európskej rozvojovej pomoci – EuropeAid s názvom „EU Development Aid and the Millennium Development Goals“.

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že napriek náročnej ekonomickej klíme, zostáva podpora pre rozvojovú pomoc chudobným krajinám silná. 66 % respondentov si myslí, že rozvojová spolupráca by mala byť jednou z priorít EÚ a šesť z desiatich opýtaných si myslí, že by sa mal objem pomoci zvýšiť. Respondenti vyjadrili silné preferencie pre oblasti ako je zamestnanosť, zdravotníctvo, ekonomický rast a vzdelávanie. 59 % respondentov zo Slovenska si myslí, že by sa objem rozvojovej pomoci chudobným krajinám mal zvýšiť a 77 % považuje za dôležité pomáhať ľudom z rozvojových krajín.

„Dnes je známe, že máme technologické, finančné a materiálne zdroje na odstránenie extrémnej chudoby z našej planéty do roku 2030. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by sme tento cieľ nemali dosiahnuť“ povedal Andris Piebalgs, Európsky komisár pre rozvoj.

Úloha občianskej spoločnosti v rámci Európskeho roka rozvoja

Európsky rok rozvoja bude prvým európskym rokom, ktorý bude mať silný globálny rozmer založený na právach. Tento európsky rok predstavuje jedinečnú príležitosť na rozsiahlu verejnú diskusiu a zmysluplné zapojenie občanov do vízie Európy o globálnom rozvoji, a to v rámci Európy aj na iných kontinentoch, s jej rozmerom týkajúcim sa ľudských práv, environmentálnej udržateľnosti, ale aj sociálnej súdržnosti.7

Konfederácia CONCORD predostrela myšlienky, ktoré vyjadrili organizácie občianskej spoločnosti a partneri. Inštitúcie EÚ by mali urobiť všetko preto, aby sa zabezpečilo, že daný rok bude:

  • Inšpirujúci: Mal by to byť proces, v rámci ktorého všetci aktéri diskutujú a spoločne formujú nový spôsob myslenia a nové postupy týkajúce sa rozvoja a usilujú sa dosiahnuť konsenzus v odpovedi na otázku, čo znamená celosvetová spravodlivosť pre Európu a jej občanov.
  • Participatívny: Názory občanov na globálnu spravodlivosť by mali byť v centre diskusií venovaných rozvoju. Pre mimovládne organizácie to znamená posun v zameraní ich vzdelávacích aktivít od „informovania občanov a zvyšovania ich povedomia“ k „spoločnej diskusii o ich názoroch na spravodlivý rozvoj vo svete“.
  • Koherentný: Rozvojová politika by mala byť koherentná a z tejto perspektívy by sa počas daného roka malo diskutovať aj o iných politikách Európskej komisie, ktoré idú nad rámec rozvoja (obchod, financie, poľnohospodárstvo atď.).
  • Vzdelávanie v oblasti rozvoja a proces zvyšovania povedomia: Na daný rok by sa malo nazerať ako na participatívnu formu vzdelávania v oblasti rozvoja a procesu zvyšovania povedomia, založenú na pedagogických zásadách a hodnotách Európskeho konsenzu o rozvoji vzdelávania.
  • Globálny: Každá diskusia musí byť založená na rovnosti s mimoeurópskymi partnermi.

Rozvoj je viac ako pomoc

Čoraz viac ľudí chápe, že rozvoj sa začína v ich vlastnej krajine a v ich vlastnom živote. Na to je potrebné zvyšovať informovanosť o vzájomnej globálnej závislosti a vysvetľovať skutočnosť, že rozvoj je viac než len pomoc.

Európsky rok rozvoja by nemal byť len o pomoci, ktorú Európa dáva, ale aj o našich spotrebiteľských rozhod-nutiach, ktoré vplývajú na globálny rozvoj,“ uvádza Mario Wanders, člen správnej rady CONCORDu (Európska konfederácia humanitárnych a rozvojových mimovládnych organizácií).

Každodenné rozhodnutia nás občanov – spotrebiteľov, týkajúce sa nášho životného štýlu majú vplyv na kvalitu života ľudí v rozvojových krajinách. Spotrebitelia v Európe by napríklad mali konzumovať menej a kvalitnejšie, uprednostňovať sezónne a lokálne produkty, aby pestovatelia v rozvojových krajinách neboli obchodnými politikami nútení pestovať plodiny, ktoré narúšajú prirodzenú rovnováhu ich potravinového reťazca. Občania EÚ by mali viac nakupovať produkty spravodlivého a solidárneho obchodu (fair trade), ktoré zaistia farmárom z krajín globálneho Juhu stálosť ich príjmov. Občania by si mali takisto uvedomiť limity našej planéty, byť ohľaduplnejší voči životnému prostrediu, separovať odpad, viac šetriť vodou a energiami. Bežný občan môže tiež prispieť k znižovaniu emisií CO2, tým že bude namiesto auta viac využívať bicykel, či chôdzu, prípadne mestskú hromadnú dopravu. Pri nákupe oblečenia, sa môže spotrebiteľ zamyslieť nad krajinou pôvodu a zvážiť, či jeho nákupom nepodporuje firmy, ktoré nedbajú na pracovné podmienky a dodržiavanie práv svojich zamestnancov.

Okrem zodpovedných spotrebiteľských rozhodnutí sú rovnako dôležité aj systémové politické rozhodnutia na úrovni EÚ a národných vlád. Aj tu však občania hrajú svoju rolu a mali by sa aktívnejšie zapájať do procesov tvorby politík a vyvíjať tlak na korektné politické rozhodnutia.

Nestačí, aby EÚ či Slovensko poskytovali chudobnejším krajinám rozvojovú pomoc, pokiaľ ostatné prijímané politiky budú mať negatívne dopady na rozvojové krajiny. EÚ je kľúčovým donorom v rozvojovej spolupráci, doposiaľ však nepodnikla účinné kroky, aby menej rozvinuté krajiny neprichádzali o iné zdroje financovania. Len na daňových únikoch nadnárodných spoločností stratia každý rok dvakrát viac, ako štáty EÚ venujú na boj s chudobou. EÚ hovorí o nutnosti boja proti klimatickým zmenám. Zároveň však prijíma politiky, ktoré ich podporujú, napríklad používanie biopalív. Ekonomické politiky EÚ podporujú nízkonákladovú výrobu v krajinách, kde potom zamestnanci pracujú v nedôstojných, často zdravie ohrozujúcich podmienkach za minimálnu mzdu.

Európsky rok rozvoja na Slovensku

V rámci Európskeho roka rozvoja na Slovensku sa budú aktivity Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, Zastúpenia EK na Slovensku, mimovládnych rozvojových organizácií a ostatných rozvojových i nerozvojových aktérov, zameriavať nielen na informovanie o výsledkoch európskej a sloven-skej rozvojovej spolupráce, ale jedným z cieľov bude práve otvorenie priestoru pre širšiu verejnú, expertnú a akademickú debatu o význame rozvojovej spolupráce a globálnych súvislostiach.

Dôležitým faktorom bude tiež zapojenie médií a ich aktívna účasť na šírení myšlienok o ďalšom smerovaní rozvojovej spolupráce po roku 2015, ale i globálnej zodpovednosti za našu spoločnú budúcnosť.

Debaty na úrovni rozhodovateľov sa budú zameriavať na definovanie nových politík súvisiacich s roz-vojom. Širšie pochopenie potreby súladu politík na podporu rozvoja (koncept koherencie politík pre rozvoj) bude jednou z nosných tém.

Zapojenie širšej verejnosti do rôznorodých aktivít bude zamerané najmä na prácu s deťmi a s mládežou prostredníctvom rôznych súťaží, kultúrnych a vzdelávacích podujatí.

Európsky rok rozvoja na Slovensku je veľkou šancou na presadenie myšlienky našej spoluzodpoved-nosti za budúcnosť ďalších generácií. Ako povedal generálny tajomník OSN Ban Ki-moon počas pochodu za klímu (People’s Climate March) v New Yorku pred klimatickým summitom OSN v septembri 2014: „Plán B neexistuje, pretože nemáme planétu B.