Vystrájanie El Niño ohrozuje potravinovú bezpečnosť planéty

Vystrájanie El Niño ohrozuje potravinovú bezpečnosť planéty

nico_1

Bratislava – Niekoľko týždňov po prijatí novej rozvojovej agendy 2030 na úrovni OSN sa v Ríme stretla Komisia svetovej potravinovej bezpečnosti (Committee on World Food Security, CFS). Cieľom stretnutia bolo okrem iného využiť príležitosť, ktorú pre potravinovú bezpečnosť vo svete priniesli Ciele udržateľného rozvoja. Osobitne cieľ číslo 2, ktorý hovorí o potlačení hladu vo svete do roku 2030.

K využitiu tohto momentu priamo vyzval generálny riaditeľ Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo José Graziano da Silva slovami „nemám pochybnosti, že sa môžeme stať prvou generáciou, ktorá nebude poznať hlad”. Realita však nasvedčuje, že nemusí ísť o jednoducho naplniteľný cieľ.

Aby sme mohli považovať tento ambiciózny cieľ za realizovateľný, musíme podľa expertov zúčastnených na fóre prísť s dôsledne cielenými politikami a investíciami v poľnohospodárstve. Odborníci však zároveň upozorňujú na potrebu reflektovať na diskusiu o klimatickej zmene. Práve klimatická zmena je totiž v tejto chvíli jedným z hlavných faktorov, ktoré potravinovú bezpečnosť narúšajú a má potenciál situáciu do budúcna ešte zhoršiť.

Vo svojej správe z októbra na to upozornila aj renomovaná britská mimovládna organizácia Oxfam. Milióny chudobných ľudí v subsaharskej Afrike, Ázii a Strednej Amerike sú dnes podľa organizácie vystavené pôsobeniu prejavov obzvlášť silného klimatického javu El Niňo. Ide o klimatický fenomén, ktorý vzniká v tropickej časti Tichomoria a prináša extrémne prejavy počasia do rôznych častí sveta. Od Mexika, po Etiópiu. Môže ísť o oslabené monzúny, rovnako tak, ako o prívalové dažde. V oboch prípadoch je pritom ohrozená potenciálna úroda a tým aj potravinová bezpečnosť krajín a ich obyvateľov.

Platí pritom, že zmenou klímy a jej dopadmi sú aj v tomto prípade najviac ovplyvnené a ohrozené tie najchudobnejšie krajiny sveta. Napríklad v Etiópii podľa správy britskej organizácie Oxfam vydanej v októbri, počas ktorého sa potravinovej bezpečnosti venuje aj Európsky rok rozvoja 2015, potrebuje potravinovú pomoc až 4,5 milióna ľudí. Dôvodom je práve nedostatok dažďov počas roka, ktoré v závere vystriedali prívalové dažde. Obdobne je na tom napríklad Malawi, krajina s najnižším hrubým domácim produktom na osobu, kde môžu byť ohrozené až tri milióny ľudí. Rovnako tak sú na tom aj krajiny Strednej Ameriky, kde sa dramaticky prepadla úroda kukurice. To všetko prispieva k rastu cien potravín na miestnych trhoch, čo ľudí žijúcich v chudobe vystavuje enormnému tlaku na zaistenie živobytia.

Toto dianie tak ukazuje hrozby, ktoré klimatická zmena prináša pri snahe potlačiť hlad a zaistiť potravinovú bezpečnosť vo svete. Priestorom, kde by na to mali vlády reflektovať, je nadchádzajúci klimatický samit v Paríži v decembri tohto roku. Slovenská vláda tam podľa jej vlastných vyjadrení nejde s ambicióznymi cieľmi. A to aj napriek tomu, že sa v septembri na pôde OSN zaviazala k plneniu novej rozvojovej agendy 2030, ktorá stojí na boji s klimatickou zmenou. A na návšteve Slovenska ju k tomu vyzval aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.

Čo je to potravinová bezpečnosť? Podľa CFS potravinová bezpečnosť znamená, že majú všetci ľudia v každom momente fyzický, spoločenský a ekonomický prístup k dostatočne bezpečnému a nutrične dostačujúcemu jedlu, ktoré spĺňa výživové potreby a preferencie pre aktívny a zdravý život.

Niekoľko faktov o hlade a potravinovej bezpečnosti podľa OSN:

  • Globálne dnes podľa OSN hladuje 1 z 9 ľudí na svete – 795 miliónov. No viacerí rozvojoví experti tvrdia, že hranica hladu je stanovená prinízko a je to tak len hra s číslami. Je totiž nastavená na neaktívny život a fyzicky nenáročnú prácu a meria sa za dlhšie obdobie. Platí pritom, že tí najchudobnejší neraz vykonávajú fyzicky najnáročnejšie práce a obdobia hladu sa striedajú s obdobiami dostatku. Odhadujú, že keby sa hranica hladu zohľadnila realisticky, mohol by počet hladujúcich dosiahnuť dvojnásobku.

  • Absolútna väčšina hladujúcich ľudí žije v tzv. rozvojových krajinách. Podvyživení ľudia tvoria až 12,9 percenta ich obyvateľstva.

  • Najviac hladujúcich ľudí sa nachádza v Ázii – až ⅔ zo všetkých.

  • Nedostatočná výživa sa skrýva za takmer polovicou úmrtí detí mladších ako 5 rokov – 3,1 milióna detí ročne, 45 percent.

  • 66 miliónov detí chodí do školy o hlade, len v Afrike je to 23 miliónov.

  • Poľnohospodárstvo je najväčším zamestnávateľom na svete – poskytuje živobytie až 40 percentám ľudí na planéte. Obzvlášť dôležitý zdroj práce a príjmov tvorí v chudobných vidieckych oblastiach.

  • 80 percent jedla skonzumovaného v tzv. rozvojových krajinách pochádza z 500 miliónov malých fariem. Tieto farmy tak tvoria kostru potravinovej bezpečnosti vo svete.

  • Od roku 1900 kontinuálne klesá rôznorodosť pestovaných plodín – dodnes poklesla o približne ¾. Pritom práve vyššia diverzita plodín môže priniesť vyváženú stravu či odolnejšie a udržateľnejšie hospodárenie.

  • Keby mali ženy rovnaký prístup k zdrojom, aký majú muži, mohol by počet hladujúcich skokovo poklesnúť až o 150 miliónov.

  • Dôležitým faktorom obmedzujúcim potravinovú bezpečnosť je tzv. energetická chudoba – až 1,4 miliardy ľudí nemá prístup k elektrine. Jej nedostatok je jednou zo základných bariér pri potláčaní hladu.


Niekoľko zdrojov a zaujímavých faktov

——-

Ak by ste mali záujem kontaktovať slovenské mimovládne rozvojové organizácie zaoberajúce sa touto témou, radi vám poradíme koho kontaktovať. Stačí nám napísať na e-mailovú adresu peter.ivanic@mvro.sk, prípadne telefonicky na 0910177779 (Peter Ivanič).

#EYD2015 #M4Dproject